Šumní mládenci a dievčatá sa vybrali do Detvy

Už na rorátnych svätých omšiach pán kaplán vyslovil myšlienku, že by sme mohli ísť navštíviť kláštor bosých karmelitánok a zistiť trochu viac zo života sestier, ktorých zakladateľkou je samotná sv. Terézia z Avily. A tak sa aj napokon stalo! 17. januára sme sa totižto vybrali do krásneho mestečka s názvom Detva. No nešli sme si vypočuť folklórne spevy, aj keď ani o tradičné slovenské piesne nebola núdza. Kaplán Marek sa rozhodol, že tento výlet využijeme aj na vzdelávanie sa v slovenskej ľudovej kultúre :).  Zavítali sme do už spomínaného kláštora, v ktorom nás privítala sestra Monika a zaviedla nás do hovorne, kde na nás už čakali dve rehoľné sestričky, Marekove kamarátky :), ktoré nám niečo o sebe prezradili a potom sme sa ich smelo vypytovali aj my! Dozvedeli sme sa napríklad, že ich kláštor je riadený prísnymi pravidlami a že po zložení večných sľubov tam zostávajú už do konca svojho života. No nie sú úplne odrezané od všetkých informácií. Sestra Monika je totižto vonkajšou sestrou, čo znamená, že môže vychádzať z kláštora von a chodí im nakupovať potraviny, ale takisto sme počuli, že občas zájdu aj na internet, alebo si pozrú poštu cez e-mail. Omšu sme slávili v rehoľníckej kaplnke a po naplnení našich hladných brušiek sme sa odobrali do kapucínskeho kláštora na Kremnických Baniach. Áno, práve tu leží presný geografický stred Európy nachádzajúci sa v Kostole sv. Jána Krstiteľa. Brat Peter nám prečítal o jeho vzniku a potom sme sa presunuli do kláštornej kaplnky, ktorá bola vybavená nábytkom ručne vyrezávaným z dreva. Tento kláštor má miernejšie pravidlá, čo v praxi znamená, že mnísi môžu normálne vychádzať aj za jeho brány a dokonca ich možno stretnúť aj v montérkach, keď v lese spracúvajú drevo :). Takisto sme sa dozvedeli, že majú viac izieb a to preto, lebo tam chodia ľudia na duchovné obnovy. Vraj sa tam pokojne zmestí aj 20 členná výprava :)! Ako náhle sme vyšli von, bola vyhlásená atraktívna súťaž o hodnotnú cenu. Kto trafí snehovou guľou hrot stromčeka, kaplán ho odnesie na pleciach. Víťaz sa ale nenašiel. Škoda :(! Po namáhavom dni sme napokon nasadli do autobusu a vybrali sme sa plnou parou vpred do Kysuckého Nového Mesta. Bol to deň plný úžasných zážitkov, zábavy a takisto sme sa aj veľa nového naučili. Veď kto vie, možno práve jeden z nás bude raz povolaný do zasväteného života. A my by sme už aspoň vedeli, do čoho ideme :)!

Galériu si môžete tu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.